Aj po odhliadnutí od politických faktorov, zostávajú podľa analytikov makroekonomické dopady privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vysoké. Tak Európska únia (EÚ), Medzinárodný menový fond (MMF), ako aj ratingové agentúry a zahraniční investori počítajú s tým, že výnosy z predaja 49-percentného podielu v SPP sa použijú na podporu stále nedokončených reforiem.

Vláda ohlásila, že chce využiť približne 100 mld. Sk na zníženie štátneho dlhu a ďalších 50 mld. Sk na odštartovanie dlho odkladanej reformy dôchodkového systému, ktorému podľa odborníkov hrozí kríza už v roku 2006, ak sa nezačne reformovať. Navyše, nedostatočný objem devízových rezerv nedokáže tlmiť možné otrasy v svetovej ekonomike. Nízke devízové rezervy sú dôsledkom zhoršovania deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý sa ťahá ešte z čias vlády Vladimíra Mečiara.

„Agentúry Moody’s i Standard & Poor’s pri nedávnom zvýšení ratingu SR do investičného pásma predpokladali, že privatizácia SPP sa uskutoční. Navyše, je to aj súčasťou Staff Monitored Programme MMF,“ skonštatoval analytik ING Ján Tóth. „Predaj SPP je rozhodujúci. Bez privatizácie SPP, bude slovenská ekonomika zraniteľnejšia z pohľadu makroekonomických podmienok,“ dodal.

Strana demokratickej ľavice (SDĽ) sa pritom aktívne snaží presadiť zmenu privatizovaného podielu v SPP. SDĽ navrhuje, aby sa zahraničným investorom ponúkol len 24-percentný balík akcií a zvyšok sa previedol na Sociálnu poisťovňu. Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu by však prehodnotenie privatizácie 49 % akcií SPP znamenalo jeho neprivatizáciu, čo by bolo podľa neho v príkrom rozpore so záujmami Slovenskej republiky. „Rozhodnutie vlády o privatizácií 49 % akcií SPP platí a zostane nemenné,“ uviedol premiér. Ako poznamenal, uvíta každý racionálny návrh, ale predložený návrh podľa neho racionálny nie je.

Podľa predsedu koaličnej Strany občianskeho porozumenia (SOP) Pavla Hamžíka, by vláda mala zverejniť minimálnu cenu, za ktorú chce predať časť akcií SPP. Tiež by mala prerokovať a schváliť návrh akcionárskej, respektíve predajnej zmluvy. Zverejnenie minimálnej ceny by malo podľa Hamžíka podobne ako v ČR viesť k jej náležitej výške.

Česká vláda pri predaji svojej plynárenskej sústavy dala najavo, že cenové ponuky pod 100 mld. CZK (približne 132 mld. Sk) nebude akceptovať. Víťazná ponuka nemeckého koncernu RWE Gas nakoniec znela na 4,1 mld. eur. Česká vláda predávala okrem 97-percentného podielu v monopolnom importérovi plynu Transgas aj podiely v ôsmich regionálnych distribútoroch – sedem majoritných a jeden minoritný. Ponuka RWE v českom tendri zodpovedá podľa odborníkov 9,5-násobku zisku EBITDA (zisk pred zarátaním daní, úrokov, odpisov a amortizácie) nadobudnutých spoločností, ktorý by mal predstavovať 425 mil. eur.

Úmysel zúčastniť sa privatizácie SPP má európske konzorcium nemeckej spoločnosti Ruhrgas, francúzskej Gaz de France a talianskej Snam. Záujem má aj ruský plynárenský gigant Gazprom. Ten by mal podľa očakávaní postupovať podobne ako v súťaži o Transgas, kde podporoval západoeurópske konzorcium, pričom samostatnú ponuku nepredložil. Formálnu ponuku nepredloží ani RWE, nie je však vylúčené, že svoju podporu poskytne inému účastníkovi tendra. Spomedzi deviatich záujemcov je verejnosti známe aj meno jedného amerického záujemcu. Je ním spoločnosť Williams, ktorá sa zaoberá prepravou a distribúciou zemného plynu. Agentúre SITA to v stredu oficiálne potvrdila manažérka international public relations spoločnosti Julie Gentz. „Williams sa v súčasnosti nachádza v štádiu vyhodnocovania projektu investície do SPP,“ uviedla.

Korporácia Williams podniká okrem plynárenstva aj v oblasti spracovania, rafinácie a prepravy uhľovodíkových palív. Trhová kapitalizácia Willamsu so sídlom v meste Tulsa, v americkom štáte Oklahoma je približne 12,5 mld. USD a vlastníkmi spoločnosti sú zo 62 % inštitucionálni investori. Medzinárodné investičné aktivity skupiny Williams sa sústreďujú na Kanadu, Veľkú Britániu, Litvu, Venezuelu a Brazíliu. Jej ročné tržby dosahujú takmer 10 mld. USD a čistý zisk 0,5 mld. USD.