Spojené štáty uvalili antidumpingové clo na dovoz nehrdzavejúcej ocele z Francúzska, Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Kórejskej republiky až do výšky 126%.

Americké ministerstvo obchodu oznámilo, že dôvodom na tento krok bol predaj ocele na americkom trhu pod trhovú hodnotu. Podľa jeho vyhlásenia sa 126-percentné clo týka britských spoločností Firth Rixson Special Steels Ltd. a Crownridge Stainless Steel Ltd., na francúzske firmy Aubert a Duval S.A. sa vzťahuje clo vo výške 72%. Okrem toho Ministerstvo obchodu USA zavádza vyrovnávacie 13-percentné clo na časť dovozu nehrdzavejúcej ocele z Talianska, ktorým kompenzuje vládne dotácie. Vo vyhlásení najväčšieho amerického výrobcu ocele Carpenter Technology Corp. sa uvádza, že dovoz z piatich krajín prudko stúpol po tom, čo Spojené štáty americké v roku 1995 uvalili antidumpingové clá na Brazíliu, Indiu, Japonsko a Španielsko. Komisia pre medzinárodný obchod – ITC minulý rok hlasovala v prospech zachovania ciel proti týmto štátom a odôvodnením, že dumping bude po odvolaní ciel pokračovať. Spojené štáty prijali toto rozhodnutie v čase, keď prezident George Bush zvažuje komplexnejšie obmedzenia na dovoz ocele zo zahraničia, aby poskytol domácemu priemyslu čas na zotavenie.

Vedenie najväčšej nemeckej oceliarskej skupiny – ThyssenKrupp však má odlišný názor a počas uplynulého týždňa ostro napadlo svojich amerických partnerov, ktorí sa údajne skrývajú za „importné bariéry a antidumpingové prípady“.

Túto kritiku, ktorej tvrdosť doteraz nemá obdobu, vzniesol predseda výkonnej rady spoločnosti Ekkehard Schulz. Zároveň zdôraznil, že problémy oceliarskeho priemyslu si zavinili samotní Američania. Stratili schopnosť konkurovať na svetovom trhu, pretože zlyhali vo sfére modernizácie výroby a reštrukturalizácie celého sektora, uviedol doslova Schulz v denníku Financial Times.

Jeho ostré poznámky sú výnimočné aj v tom, že do tejto chvíle boli predstavitelia európskeho oceliarskeho priemyslu skôr vo vyčkávacej pozícii, vzhľadom na transatlantický obchodný spor a hrozby Spojených štátov, ktoré chcú uvaliť vysoko progresívne dovozné clá na import ocele. Exekutívne orgány majú o tejto otázke rozhodnúť na budúci mesiac. Doporučenie americkej Komisie pre medzinárodný obchod – ITC je však jednoznačné – špeciálne dovozné clá sa majú pohybovať v rozpätí 5-40% a zahŕňajú 16 kategórií oceliarskych produktov, import ktorých poškodzuje americký oceliarsky priemysel.

Prezident Bush má o celej problematike definitívne rozhodnúť začiatkom marca.

Predstavitelia tohto odvetvia sa veľmi razantne sťažujú na neseriózne konkurenčné praktiky a nízke dumpingové ceny, ktoré spôsobili, že od roku 1998 zbankrotovalo 17 amerických oceliarskych firiem s celkovým počtom 23 000 zamestnancov. Podľa predbežných údajov sa v roku 2001 do USA doviezlo 38 000 ton ocele, pričom na začiatku deväťdesiatych rokov predstavoval tento objem zhruba 15 000 – 30 000 ton.

Schulz ale trvá na tom, že jadrom problémov nie je dovoz, ale neúnosná roztrieštenosť oceliarskeho priemyslu Spojených štátov v porovnaní s Európou, čo znižuje jeho celkovú finančnú silu. Ďalšími negatívami je zastaralé technologické vybavenie a prebytočné výrobné kapacity. Podobné ťažkosti sa vyskytli aj v Európe, no v rámci „domácej úlohy“ si ich vyriešili samotné európske oceliarske firmy a rovnakým smerom by sa tiež mali uberať oceliarski „bossovia“ v Amerike, dodal Schulz.

Jednoznačná situácia však v tomto smere nie je ani v globálnom meradle. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa mali odstaviť výrobné kapacity na produkciu 65 miliónov ton ocele a v budúcich desiatich rokoch by sa ich výkonnosť mala znížiť o ďalších 100 miliónov ton.

Vlani sa na svete vyrobilo 840 miliónov ton ocele a nevyužité kapacity by boli schopné dodať ďalších 85 miliónov ton.

EK je pripravená redukovať výrobu, čo súvisí s predchádzajúcimi správami o podobných úmysloch výrobcov ocele v Japonsku a v Spojených štátoch.

Úvahy o spomínanom celkovom znížení produkcie ocele o 65 miliónov ton v priebehu dvoch rokov je však stále akoby v „tieni“ amerických hrozieb, ktoré sa týkajú obmedzenia importu, respektíve zvýšenia dovozného cla do USA.

Predbežná ponuka znížiť výrobu o 13 miliónov ton surovej ocele a 16 miliónov ton finálnych produktov je výrazne závislá od celkového procesu rokovaní, no najmä od pozície, ktorú budú zastávať Spojené štáty.

Pôvodné informácie vychádzali z toho, že Japonsko je pripravené znížiť výrobu o 28 miliónov ton a USA o 13 – 17 miliónov ton.

Medzinárodný inštitút pre železnú rudu a oceľ – IISI vo svojom aktuálnom prehľade uvádza, že Spojené štáty sa na celosvetovej produkcii surovej ocele podieľajú dvanástimi percentami.

Podľa OECD pokračuje v oceliarskom odvetví modernizácia a zvyšovanie produktivity práce.

V Nemecku bolo vlani treba na výrobu 45 miliónov ton ocele 102 000 pracovníkov, no pred desiatimi rokmi 42 miliónov ton ocele vyrobilo 206 000 pracovníkov.

ThyssenKrupp však takisto čelí nemalým problémom. Na stretnutí akcionárov v Essene predseda výkonnej rady Ekkehard Schulz zdôraznil, že vo finančnom roku 2001-2002, ktorý sa končí v septembri, možno vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu očakávať znížený predaj, pokles objednávok a redukciu zisku pred zdanením. V roku 2000-2001 vykázal ThyssenKrupp nárast predaja o 2,2% na úroveň 38 miliárd eur, no zisk pred zdanením sa znížil o 20% na 876 miliónov eur. V tomto roku sa majú vyplatené dividendy zredukovať z 0,75 na 0,60 eur.