Najnovšia novela zákona o dani z príjmov prináša do slovenských daňových zákonov nový pojem, a to minimálnu výšku preddavkovo platenej dane pre právnické osoby, ktorej výška je 24 000,- Sk za zdaňovacie obdobie, ktorým je jeden rok. Toto nové ustanovenie zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2002 by malo byť podľa názoru vlády zamerané proti vzniku a neustále sa zvyšujúcemu počtu stratových firiem, pričom sa pri tvorbe tejto novely zákona vychádzalo z daňovej praxe v zahraničí. Čo je vlastne podstatou tejto novely? Akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, počnúc tretím zdaňovacím obdobím od vzniku spoločnosti, budú musieť platiť preddavkovú daň v minimálnej výške 24 000 Sk. Táto zaplatená suma je považovaná za preddavok, o ktorú si daňovník zníži daňovú povinnosť. V prípade, ak daňová povinnosť nebude znížená o preddavkovo platenú daň, je suma preddavku považovaná za daň. Toľko súčasné znenie, podľa ktoré by mali túto preddavkovú daň platiť nielen dlhodobo stratové spoločnosti, ale vlastne všetky spoločnosti počnúc svojim tretím zdaňovacím obdobím od vzniku spoločnosti. Podľa najnovších informácií sa však už pracuje na ďalšej novele, ktorá by už upravila platenie dane len na dlhodobo stratové firmy, ako sa to predpokladalo pri tvorbe tohto ustanovenia. V príklade podľa súčasného stavu by to mohlo znamenať to, že s.r.o., ktorá dosiahne zisk napríklad 30 000 Sk, daňová povinnosť 25% z toho by tvorila 7 500,- Sk, ale keďže by zaplatila preddavkovo 24 000,- Sk a započítala si s preddavkom len 7 500,- Sk, jej výsledná daň by tak bola 24 000,- Sk, čo predstavuje v tomto konkrétnom prípade daňové zaťaženie 80%.

Tejto novele sa však dajú uprieť viaceré skutočnosti.

Po prvé, to, čo síce funguje v zahraničnej daňovej praxi, nemusí automaticky fungovať aj na Slovensku. Musíme rátať s vynaliezavosťou tunajších podnikateľov, ako aj s dosť nešťastnou formuláciou súčasnej novele týkajúcej sa danej problematiky, ktorá necháva príliš voľný priestor na interpretáciu tohoto ustanovenia.

Po druhé, čo je asi najdôležitejšie, je možný likvidačný dôsledok tejto novely na malých podnikateľov podnikajúcich vo forme spoločností s ručením obmedzeným, ktorí síce môže dlhodobo vykazovať negatívny hospodársky výsledok, ale zároveň poskytujú prácu a mzdu mnohým členom rodín. Týka sa to hlavne remeselníkov, malých obchodníkov, ako aj iných druhov rodinných firiem. Ak zoberieme do úvahy, že z celkového počtu právnických osôb registrovaných na území Slovenskej republiky tvoria firmy s počtom do 10 zamestnancov až 77%, môžeme vidieť možný dopad tohoto ustanovenia na veľké množstvo podnikateľských jednotiek. Platba preddavkovej dane v prípade, ak príjmy spoločnosti niekedy nestačia ani na úhradu odvodov do poisťovní, môže byť skutočne likvidačným krokom vlády. Práve táto skupina podnikateľov by naopak mala byť v stredobode záujmu štátu pri podpore podnikania, pričom kompetentní predstavitelia by mohli prejsť od slov ku skutočným činnom. Práve táto skupina podnikateľov je priam predurčená na podporu v podnikaní s ohľadom na možný progres, ktorý by mohla dosiahnuť. Nikto nemôže asi nič namietať proti tvrdeniu, že podmienky na podnikanie sa v posledných rokoch príliš nezlepšili, stačí sa len pozrieť na výšku odvodových poviností, ako aj neprehľadnú a komplikovanú legislatívu v tejto oblasti.

Po tretie, veľmi zaujímavou a zároveň zarážajúcou je cesta od návrhu tohoto zákona až po jeho schválenie poslancami NR SR, keď z pôvodnej koncepcie vypadli určité dôležité slová, a tak podľa súčasnej podoby tohoto ustanovenia sú povinní túto preddavkovo platenú daň zaplatiť všetky právnické osoby počnúc tretím zdaňovacím obdobím od vzniku spoločnosti bez ohľadu na prípadné stratové hospodárenie, pričom táto podmienka bola základom pre tvorbu tohoto ustanovenia.

V súčasnosti sa akosi zabúda na to, že podnikatelia sú tí, ktorí zamestnávajú obyvateľov tohoto štátu, vyplácajú im mzdy, zabezpečujú progres hospodárstva, takže zákonnite by si zaslúžili lepšiu podporu od štátu pri svojom podnikaní a nie naopak „hádzanie polien pod nohy“. Ak sa chce aj Slovensko pridať k hospodársky rozvinutým štátom sveta, bude musieť vytvoriť podnikateľom také podmienky, aké majú podnikatelia vo vyspelých krajinách, pričom si dovolím tvrdiť, že v tejto oblasti má Slovenská republika čo dobiehať.

Autor pracuje v oblasti ekonomického poradenstva