V tejto chvíli sa všetko javí ako nerovný boj – na jednej strane stojí prezident George Bush, ktorý sa celou autoritou svojho úradu vložil do vojny proti terorizmu a prípadné veľkolepé víťazstvo v zahraničnej politike a vlastnú popularitu by veľmi rád transformoval aj do domácej, teda vnútropolitickej a osobitne ekonomickej agendy.

Na druhej strane je skromný, ba nevýrazný Tom Daschle, ktorý pred siedmimi mesiacmi postúpil z funkcie vodcu demokratickej menšiny v Senáte na pozíciu vodcu senátnej väčšiny, čo je však momentálne iba veľmi slabé pozadie na politický boj s republikánmi.

Daschle však vychádza z toho, že napriek Bushovej „nezraniteľnosti“, ktorá vyplýva z jeho dominantnej úlohy v boji proti terorizmu, má Bush a Biely dom ako celok nezanedbateľnú „Achillovu pätu“, ktorou je stav ekonomiky.

Demokrati tiež veria, že vojna v zahraničí postupne vymizne z mysle amerických voličov a do centra ich pozornosti sa dostanú práve ekonomické záležitosti.

Dokonca aj republikáni uznávajú, že vzostupný rating Bushovej popularity sa sotva premietne v novembrových doplňujúcich voľbách do Kongresu, ktoré sú vždy „testom“ novej vlády a jej politiky, pretože sa odohrávajú v „polčase“ jej mandátu.

Republikáni teda musia urobiť maximum, aby podporili prezidenta v boji na menej priaznivom poli – teda vo sfére domácej ekonomiky.

Kontúry tohto zápasu sa začali prejavovať už počas uplynulého víkendu, kedy sa prezident Bush v rámci svojho politického turné po vidieckych oblastiach na západnom pobreží vyjadril k viacerým ekonomickým témam. Opätovne vyzval Kongres, aby schválil ešte výraznejšie zníženie daní s cieľom pomôcť Američanom, pričom tvrdo kritizoval demokratov za ich prístup k daňovej a rozpočtovej politike.

Úplne najlepšou cestou na vyvedenie Ameriky z recesie je ubezpečiť každého malého podnikateľa, že mu umožníme, aby si ponechal všetky svoje peniaze, uviedol doslova Bush na margo znižovania daní.

Tom Daschle sa počas víkendu viac zameriaval na špecifickejšie otázky, ktoré sa týkajú nezamestnaných, vyšších dávok v nezamestnanosti a zdravotnej starostlivosti. V mnohých dimenziách bola diskusia o týchto problémoch akousi reminiscenciou, pretože pripomínala zlyhanie oboch kongresových strán pri dosiahnutí dohody o „ekonomickom stimulačnom balíku“.

Výroky Busha a Daschleho, ktoré odzneli počas víkendu však dokazujú, že obidve strany sa pripravujú na rozdielny spôsob boja, v ktorom je čoraz evidentnejší a zrozumiteľnejší priestor na vzájomné obviňovanie, a nie na hľadanie a definovanie vzájomne si konkurujúcej podstaty jednotlivých špecifických návrhov.

Bush a republikáni sa snažia obviniť demokratov za obštrukcie pri schvaľovaní stimulačného balíka. Ak sa totiž ekonomika neozdraví počas prvého polroka 2002, potom by voliči mohli Daschleho a jeho straníckych kolegov „potrestať“ za nečinnosť zoči-voči ďalšiemu ekonomickému prepadu.

Daschle postupuje iným spôsobom a na základe inej stratégie – obviňuje Busha a jeho vládu z „ruinovania verejných financií“, ku ktorému malo dôjsť ešte pred 11. septembrom 2001, teda pred teroristickými útokmi na Spojené štáty. Nie náhodou bol v jeho sprievode minister financií z Clintonovej éry Robert Rubin, čo malo jasne symbolizovať neprerušené obdobie prosperity a zároveň naznačiť ostrý kontrast s terajšou recesiou. Daschle síce nikdy nehovoril, že ide o takzvanú „Bushovu recesiu“, vždy však atakuje Busha a republikánov, ktorí údajne spôsobili „najdramatickejší rozpočtový úpadok v dejinách Ameriky…“

Argumentuje tým, že kolosálne zníženie daní v objeme 1, 350 miliárd dolárov v priebehu budúcich desiatich rokov nespôsobí iba zmenu masívneho „Clintonovho“ rozpočtového prebytku na deficit, ale vyvolá aj zhoršenie parametrov terajšej recesie.

Túto stratégiu demokratov však možno hodnotiť aj ako značne rizikovú – môže ísť totiž o jasný náznak zámerov Demokratickej strany, že zvýši daňovú záťaž s cieľom „prinavrátiť Amerike zdravý rozpočet“, čo im však iba hypoteticky môže priniesť sympatie voličov.

Bush-senior vo funkcii prezidenta USA (v roku 1988) často zdôrazňoval : „čítajte z mojich pier a zistíte, že nepripustím nijaké nové dane…“, Bush-junior na začiatku roka 2002 dodáva : „Demokrati môžu zvýšiť dane iba cez moju mŕtvolu…“