Prechod na jednotnú euromenu prebehol v 12 krajinách eurozóny takmer bez problémov. Ani štrajk vo francúzskych a talianskych bankách, či lúpež v aténskej banke nespôsobili vážnejšie prerušenie zavádzacieho procesu. Pri platení mýta na diaľniciach v okolí Ríma a na okraji Paríža zaznamenali dlhšie čakanie spôsobené problémami s vydávaním nových peňazí. Cestujúci vo verejných dopravných prostriedkoch mali menšie problémy. Za lístky v automatoch mohli zaplatiť v oboch menách v Madride, Antverpách, Paríži a Lisabone, no len euromincami v talianskom Miláne.
Líry, marky, guldeny a 9 ďalších mien nahradí euro do konca februára, no Európska komisia predpokladá, že viac ako polovica finančných transakcií sa uskutoční v eure do konca tohto týždňa. Väčšina obchodov ostala počas Dňa E zavretá, a tak obyvatelia krajín eurozóny mohli „vyskúšať“ nové peniaze až v stredu.
Bankomaty budú vydávať len eurobankovky a v obchodoch budú zákazníkom vydávať len eurá aj v prípade, že budú platiť starými menami.
Aj keď dôraz je kladený na ekonomiku, euro vďačí svojej koncepcii politike. Plán jednotnej meny pretlačilo Francúzsko roku 1989, aby pripútalo svojho starého bohatého rivala Nemecko k nerozbitnej aliancii, keď mu pád Berlínskeho múra dal opäť dominantné postavenie v Európe. Euro zaviedli na finančné trhy roku 1999, keď národné meny prestali obchodovať nezávisle. Avšak pre väčšinu obyvateľov nastal psychologicky dôležitý moment až vtedy, keď držali skutočné europeniaze v rukách.