Národná banka Slovenska (NBS) očakáva v budúcom roku výrazné spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien. Koncoročnú infláciu v roku 2002 vidí v intervale 3,5 % až 4,9 %, priemerná inflácia by sa mala pohybovať v intervale 4,1 % až 4,9 % a jadrová inflácia v rozmedzí 3,2 % až 4,7 %. Odhady NBS sa tak výrazne odlišujú od východísk budúcoročného štátneho rozpočtu, ktoré vychádzajú z predpokladu, že priemerná miera inflácie v budúcom roku dosiahne 6,7 %. Podľa guvernéra NBS Mariána Juska to súvisí najmä so zastavením procesu výraznejšej deregulácie cien.

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal v budúcom roku podľa NBS rásť výraznejšie ako v tomto roku, keď by mala byť jeho koncoročná hodnota vyššia v medziročnom porovnaní o 3,5 % až 3,8 %. Nepriaznivé trendy vo vývoji bežného účtu platobnej bilancie sa pravdepodobne nezastavia, jeho deficit by sa mal podieľať na HDP 7,9 %. Za najvýraznejšie riziko v menovom vývoji na budúci rok Jusko považuje fiškálny deficit. V tejto súvislosti vyjadril nádej, že privatizačné príjmy sa využijú na projektované zámery, čiže splácanie starých dlhov a dôchodkovú reformu, aby neprispievali k zvyšovaniu domáceho dopytu.

V roku 2001 by podľa centrálnej banky mala koncoročná miera inflácie dosiahnuť 6,3 % až 6,5 %. Jadrová inflácia by mala predstavovať na konci roka 2,9 % až 3,2 %. Rast HDP by sa mal pohybovať v rozmedzí 2,8 % až 3,2 % a deficit bežného účtu platobnej bilancie by mal podľa predpokladov NBS na konci tohto roka zodpovedať 8 až 9 % vytvoreného HDP.

Národná banka Slovenska (NBS) očakáva, že koncoročná miera inflácie dosiahne 6,3 % až 6,5 %, čiže bude nižšia, ako predpokladal pôvodný menový program NBS na tento rok. Jadrová inflácia by mala predstavovať na konci roka 2,9 % až 3,2 %. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by sa mal pohybovať v rozmedzí 2,8 % až 3,2 %, čo zodpovedá odhadom centrálnej banky v konkretizovanom menovom prehľade. Informoval o tom guvernér NBS Marián Jusko.

Jusko považuje za jednu z najnepriaznivejších čŕt menového vývoja narastajúci deficit bežného účtu platobnej bilancie. Ten by mal podľa predpokladov centrálnej banky na konci tohto roka zodpovedať 8 až 9 % vytvoreného HDP. Na druhej strane guvernér skonštatoval, že tento deficit umožňuje bezproblémovo financovať prebytok na kapitálovom účte.

Za hlavné charakteristické rysy menového vývoja v tomto roku Jusko označil pokračovanie dezinflačného procesu, dynamizáciu ekonomického rastu a výrazne sa zvyšujúci deficit bežného účtu platobnej bilancie spôsobený najmä pasívom obchodnej bilancie.