Silné stredoeurópske meny, spomaľujúca inflácia a globálne ochladenie hospodárskeho rastu zrejme odštartujú ďalšie kolo znižovania úrokových sadzieb v regióne, domnievajú sa analytici. Tiež údaje o vývoji bežného účtu platobnej bilancie v týchto krajinách potvrdzujú, že investičná aktivita v stredoeurópskej oblasti klesá spolu so znížením dopytu v Európskej únii (EÚ), najväčšom obchodnom partnerovi. Analytici uviedli, že stredoeurópski exportéri sa zatiaľ s týmto poklesom vyrovnávajú pomerne dobre, neistotu však vyvoláva pokles dovozu investičného tovaru.
Maďarská mena vyskočila nad 250 HUF/EUR potom, ako údaje o hrubom domácom produkte Maďarska zaznamenali v treťom štvrťroku len mierne spomalenie rastu. Aj česká koruna posilnila na rekordnú úroveň, keď v utorok prerazila hranicu 33 CZK/EUR. Utorková správa o platobnej bilancii ČR za tretí kvartál však prekvapila spomalením prílivu zahraničných investícií. Rekordných úrovní sa dotkol aj poľský zlotý. Posledné údaje tiež poukazujú na zvoľnenie inflácie v krajinách stredoeurópskeho regiónu. Inflácia v Maďarsku sa v októbri znížila na 7,6 %, v ČR a v Poľsku sa pohybuje pod úrovňou 5 percent. Všetky tri krajiny očakávajú, že ich inflácia sa bude koncom budúceho roku pohybovať okolo úrovne 5 %.
Poľsko znížilo minulý týždeň svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 150 bázických bodov na 11,5 %, Česká národní banka (ČNB) uvoľnila dvojtýždennú repo sadzbu o 50 bázických bodov na 4,75 %. Maďarsko sa pripojilo znížením dvojtýždennej depozitnej sadzby o 50 bázických bodov na 10,25 %. Analytici predpokladajú, že ďalšie kolo uvoľňovania úrokových sadzieb začne možno už v pondelok maďarská centrálna banka, a to o štvrť, možno aj o pol percentuálneho bodu. Určite to však urobí do konca roka, dodávajú analytici. Zníženie sadzieb je podľa analytikov menej pravdepodobné v ČR ako v Maďarsku.
ČR aj Maďarsko si podľa analytikov aj naďalej udržia tempo rastu ekonomiky okolo štyroch percent, v Poľsku si však celosvetové spomalenie vyberie väčšiu daň. Poľsko totiž zatiaľ dávalo prednosť stabilite a držalo úrokové sadzby vysoko. Rast poľského hospodárstva by tak v budúcom roku mohol skĺznuť až pod jedno percento, pretože spotreba a investície sú príliš slabé, domnievajú sa analytici.