Prvý pohľad potvrdzuje varovné hlasy deflačných prorokov. Benzín je dnes v Amerike o štvrtinu lacnejší ako v júni. Hotely sa snažia zvábiť spotrebiteľov mimoriadnymi ponukami, hraničiacimi s dumpingovými cenami. Ceny počítačov sa nachádzajú vo voľnom páde. Automobily možno v Spojených štátoch kúpiť medzičasom za bezúročné úvery. Z makroekonomického pohľadu: Spotrebiteľské ceny klesli v júli a v septembri o 0,4%, dovozné ceny v októbri o 2,4% a ceny výrobcov o 1,6% – čo je nový rekord v amerických hospodárskych dejinách.

Deflácia, teda znižovanie cenovej hladiny (čiže mínusová inflácia), má spočiatku pozitívny účinok pre spotrebiteľov. Veď kto by sa netešil, keď všeobecne klesajú ceny, napríklad spotrebných predmetov či dokonca nemovitostí? Konzumenti sa radujú, že im zostane viac peňazí vo vrecku – čo môže mať najmä v ekonomicky ťažkých časoch pozitívny efekt na ich spotrebný sklon, na ich náchylnosť kupovať konzumné predmety. Napríklad iba súčasný prepad ceny benzínu zvýšil v Spojených štátoch kúpnu silu obyvateľstva o 10 miliárd dolárov! Inak povedané: Každá americká domácnosť môže vydať 100 dolárov na iné spotrebné účely než na kúpu benzínu do auta.

Druhou stranou deflačnej mince je však skutočnosť, že pri privysokom poklese konzumných cien môže dojsť k roztočeniu všeobecne obávanej deflačnej špirály: Spotrebitelia prestanú kupovať, lebo sa domnievajú, že zajtra alebo pozajtra budú ceny tovaru ešte nižšie, výhodnejšie. Dochádza masovému prepúšťaniu zamestnancov. Podniky musia v najhoršom prípade zahlásiť konkurz pre prepad odbytu. Spojené štáty zažili deflačnú špirálu posledný raz za Veľkej hospodárskej krízy. Vtedy klesli ceny spotrebných výrobkov o vyše 200%.

Dôvodom pre terajšiu extrémne nízku infláciu s miernym nádychom deflácie sú prebytočné produkčné kapacity, ktoré uzreli svetlo sveta počas nedávneho „novoekonomického“ boomu. Mnohé výrobné prevádzky sa stali zbytočnými – v októbri využivali americké podniky svoje výrobné kapacity na 75%, čo predstavuje najmenšiu hodnotu od roku 1963. Štvrtina výrobných kapacít stojí teda úhorom. V dôsledku nadbytočných kapacít klesajú ceny ponúkaného tovaru; firmy sa usilujú predať vyrobené produkty doslova a do písmena za každú cenu. Nie je preto náhodou, že najväčšie znižovanie cien možno pozorovať v priemyselných odvetviach s najnižším využitím produkčných kapacít: Počítačový sektor vyťažuje kapacity na 61%, pričom pred rokom to bolo ešte približne 80%.

A v neposlednom rade: Panický strach pred defláciou majú burziáni. Znižovanie cien je totiž spojené – ako sme už uviedli – so strategickým vyčkávaním spotrebiteľov: Každý dúfa, že tovar sa znovu zlacní; nikto nekupuje, všetci sa snažia správať strategicky. Týmto automaticky klesajú podnikové zisky, teda najdôležitejší mikroekonomický ukazovateľ, podmieňujúci akciové kurzy: Keď nikto nekupuje, tak nikto ani nepredáva – a nikto nemá zisk. Znižovanie rentability je však jedom pre vývoj kurzov akcií; firmy, ktoré nedokážu presvedčiť burziánov, že sú ziskové a že v budúcnosti budú rentabilnejšie ako dnes, sú konfrontované s rapídnym poklesom záujumu o ich účastiny a následne znižujúcimi sa kurzami.

A napokon pozitívna správa: Je síce neodškriepteľnou skutočnosťou, že v mnohých priemyselných odvetviach klesajú ceny ostošesť. Poprieť sa však nedá ani fakt, že v iných sektoroch ceny stúpajú „normálnym“ tempom: v supermarketoch, v reštauráciách, v zdravotníctve a na trhu s nemovitosťami zažívame mierny nárast cenovej hladiny. Veľmi dôležitým poznatkom je, že dosiaľ nedošlo k zaseknutiu spotrebiteľských kúp v dôsledku očakávania nižších cien v blízkej budúcnosti. Deflačná špirála sa nezačala točiť. Skôr naopak: Po septembrovom šoku následkom teroristického útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon sa v októbri konzumenti spamätali – spotrebné výdavky sa zvýšili o 7,1%. Toto bolo prekvapením aj pre tých najväčších optimistov. V kocke: Spotrebitelia neveria v dlhodobo klesajúce ceny.

Tento postoj má aj svoje ekonomické opodstatnenie. Washingtonská ústredná banka sleduje mimoriadne agresívnu menovú politiku. Tento rok už 10 krát znížila úroveň úrokovej miery – a 11. zníženie sa nedá vylúčiť počas zasadania kľúčového rozhodovacieho grémia americkej centrálnej banky práve 11. decembra, čo by bolo pikantným vyvrcholením tohto dejinne jedinečného menové roku. Konkrétne: Zatiaľ čo na začiatku 2001 bola sazdba pre krátkodobé medzibankové obchody na úrovni 6,5%, dnes klesla na 2%, na najnižšiu hodnotu za posledné štyri desaťročia. Znižovanie úrokovej miery vedie k zväčšovaniu množstva peňazí v obehu, čo má zase v stredno- a dlhodobom horizonte za následok zvyšovanie miery inflácie. (Navyše, vojnu proti mediznárodnému terorizmu musí tiež niekto zaplatiť.)

Preto sa nedá vylúčiť, že ak Spojené štáty úspešne zvládnu spomínané sektorálne deflačné náznaky, budú americkí centrálni bankári a politici musieť onedlho obrátiť pozornosť na boj proti zvyšujúcim sa cenám.