Tempo hospodárskeho rastu sa oproti predpokladom z jari tohto roka spomalí aj na Slovensku. Vyplýva to z jesenných ekonomických predpovedí, ktoré v stredu v Bruseli zverejnila Európska komisia (EK). Slovensko podľa nich zaznamená v tomto roku rast hrubého domáceho produktu (HDP) vo výške 2,7 %, kým na jar ho komisia odhadovala na 3 %. Inflácia dosiahne podľa EK úroveň 7,4 % a nezamestnanosť 18,8 %. Oproti vlaňajšku sa zdvojnásobí deficit bežného účtu platobnej bilancie.

Slovenský HDP by mal v tomto roku stúpnuť o 2,7 %, na budúci rok o 3,5 % a v roku 2003 o 4 %. Na rozdiel od minulého roku, keď za hospodárskym rastom stál najmä čistý export, v tomto roku ho má ťahať najmä domáci dopyt. Dôvodom jeho oživenia je okrem iného posilnenie osobnej spotreby spôsobené znižovaním daní, rastom zamestnanosti a reálnych miezd a aj vyplácaním dlhopisov Fondu národného majetku.

Očakávaný hospodársky rast má však len obmedzený vplyv na mieru nezamestnanosti, ktorá je naďalej najvyššia spomedzi kandidátskych krajín. Znižovať sa bude len pomaly, pričom z tohtoročnej predpovede EK na úrovni 18,8 %, na budúcoročných 18,5 % a v roku 2003 na 18,2 %.

Podľa EK sú hlavnými príčinami pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti pokračujúca reštrukturalizácia priemyslu, zlé fungovanie trhu práce, jeho malá pružnosť, nízka mobilita a flexibilita pracovnej sily, ako aj isté demotivujúce prvky sociálneho systému.

Deficit verejných financií by bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk mal v SR dosiahnuť 3,9 % HDP, teda hodnotu, ktorú naplánovala vláda. V roku 2004 by sa mal znížiť na 3,7 percenta, a to vrátane výdavkov na reštrukturalizáciu, avšak za podmienky, že vláda splní záväzky o znižovaní ďalších výdavkov. „Pokračujúca a rýchla implementácia plánovaných reforiem verejných výdavkov a verejných financií je pre dosiahnutie potrebného zníženia deficitu verejných financií a tiež pre zvládnutie deficitu bežného účtu rozhodujúcim faktorom,“ uviedla EK.

Komisia pripomína, že v tomto roku sa výrazne prehĺbil deficit bežného účtu a ani v rokoch 2002 a 2003 sa neočakáva jeho výraznejšie zníženie. Podľa EK v porovnaní s rokom 2000 sa hodnota deficitu bežného účtu platobnej bilancie v tomto roku zdvojnásobí a dosiahne 7,4 % HDP. Spôsobí to najmä rastúce negatívne saldo obchodnej bilancie, ktoré sa počas roka zvýši zo 4,7 na 8,2 % ovplyvnené ďalším rastom dovozu, ktorý vyvoláva silný domáci dopyt. Kvôli zhoršenému medzinárodnému prostrediu sa čaká výraznejšie zníženie exportu, ktorý by sa mohol oživiť opäť už v roku 2003, kedy by sa mal znížiť obchodný deficit až na 6,9 %.

Pozitívnejší trend bude v miere inflácie, ktorá sa už v tomto roku zníži na 7,4 % a v budúcom na 6,3 percenta. V roku 2003 klesne dokonca na 5,5 %, čo je však stále ďaleko od priemeru EÚ. Účinky administratívneho zvyšovania cien sú oveľa nižšie ako vlani. Jadrová inflácia, ktorá vylučuje administratívne ceny, sa pohybuje tento rok v rozmedzí 3,6 až 5,4 %.

Predpoveď EK je menej optimistická nielen v prípade Slovenska, ale aj ďalších kandidátskych krajín, ktoré oproti očakávaným štyrom percentám zaznamenajú hospodársky rast iba 3,1 percenta. Oveľa výraznejšie spomalenie hospodárskeho rastu ako SR zaznamená celá Európska únia (EÚ), a to z odhadovaných 2,8 na 1,7 %. Dôvodom spomalenia hospodárskeho rastu v členských krajinách je zhoršenie medzinárodného ekonomického prostredia a v kandidátskych krajinách najmä spomalenie rastu v samotnej EÚ, ktorá je hlavným obchodným partnerom kandidátskych krajín.