Slovenská delegácia v Moskve rokovala s predstaviteľmi ruskej vlády o troch možných modeloch riešenia problému deblokácií. Medzi formy deblokácie patrí buď priama deblokácia, deblokácia tovarov, alebo použitie časti deblokačných prostriedkov na vytvorenie garančného fondu pre slovenský export do Ruska a slovensko-ruské spoločné podniky. Slovenskí podnikatelia podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha upozornili na administratívne a finančné problémy pri podnikaní v Rusku. Garančný fond by mal podnikateľom pomôcť znášať straty podnikania. Fond by mali pravdepodobne spravovať slovenská a ruská Eximbanka.
Za miernu traumu deblokácií označil Harach problém raketového systému S-300, ktorý sa však napokon podarilo vyriešiť. Ruská strana po vyriešení tejto kauzy následne zvýšila objem deblokácií na tento a budúci rok, ktorý podľa Haracha Slovensko využije v plnej výške. Slovensko bude podľa júnových dohôd Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu medzi SR a RF v tomto roku deblokovať z celkového dlhu Ruskej federácie 95 mil. USD. Uvedená suma je o 10 mil. USD vyššia v porovnaní s pôvodnou sumou, na ktorej sa slovenská a ruská strana dohodli.
Významnou zložkou deblokácií budú tovary pre armádu, napríklad prostriedky na pravidelné generálne opravy lietadiel MiG-29. Ministerstvo vnútra využije časť prostriedkov z deblokácií na doplnenie výzbroje a na energonosiče. Slovenské elektrárne v Rusku uzavreli dohodu o deblokovaní čerstvého jadrového paliva v sume o 2,5 mil. USD vyššej, než určovali pôvodné dohody. V súvislosti s možnosťou vyrovnať ruský dlh jednorazovým vyplatením menšej čiastky Harach povedal, že projekt ešte nie je vypracovaný do detailov. „Ak sa uskutoční, pôjde o priamu dohodu vlád, pričom by bolo vhodné vyhnúť sa sprostredkovateľskej firme, ako sa to stalo v prípade ČR,“ dodal Harach.
Minister hospodárstva v pondelok s ruskými predstaviteľmi hovoril aj o spolupráci v oblasti energetiky, dopravy, letectva, spoločných podnikov a zavádzaní vyšších výrobných, komunikačných a informačných technológií. Otvorenou otázkou zostáva oblasť civilného letectva, kde by sa nemali uskutočniť priame dodávky lietadiel, ale pôjde skôr o údržbu, generálne opravy lietadiel a prípravu spoločných letov.
Ďalším slovensko-ruským projektom je predĺženie širokorozchodnej trate do bratislavského dunajského prístavu, čím by sa cez južné Slovensko vytvoril silný železničný koridor, ktorý by mohol byť rovnocenným diaľničnému koridoru cez Považie a Tatry smerom na Prešov. Slovenská delegácia rokovala s ruskou aj o možnostiach získania stredných riečnych lodí v rámci deblokácií, ktoré by mohli prepravovať sypké a tekuté materiály, prípadne aj výrobky z ropy.