Výkonný výbor FNM v blízkej dobe rozhodne o víťazovi verejnej súťaže vyhlásenej 25.9.2001 na predaj 625 271 kusov akcií na doručiteľa, v menovitej hodnote 1000,- Sk, ktoré tvoria 28,59% základného imania Reštitučného investičného fondu (RIF). Keďže sa do výberového procesu prihlásil ponukou len jeden subjekt, a to tzv. Konzorcium (tvoria ho spoločnosti: Prvá penzijná, a.s., Bratislava, J&T Bank Praha a The Brookdale Group LLC, New York), fond nebude mať možnosť výberu z viacerých uchádzačov. S najväčšou pravdepodobnosťou podpíše zmluvu o predaji akcií RIF s konzorciom. Podľa predbežných správ by ponúkaná cena mala byť vyššia ako 800 Sk. Už samotný fakt, že sa do tohto tendra prihlásil len jeden záujemca o kúpu akcií, naznačuje, že predaj akcií RIF nebude pre Fond národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR) tak finančne efektívny, ako by to bolo v prípade súboja o kúpu medzi viacerými záujemcami. Príčinu faktu, že o kúpu akcií RIF sa uchádza len jeden záujemca, treba hľadať už v samotných počiatkoch prípravy predaja akcií RIF v držbe FNM.

V lete roku 2001 začal Výkonný výbor FNM (v rozpore s harmonogramom prevodu majetku štátu sa iné osoby schválenom vládou SR v januári 2001, kde sa uvádza, že predaje sa uskutočňujú priamym predajom vo výberovom konaní) rokovania o priamom predaji 28,59-percentného podielu v Reštitučnom inveswtičnom fonde s Američanom Howardom I.Goldenom, ktorý zastupuje Brookdale Group LLC. Táto spoločnosť je správcom fondov pôsobiacich na rozvíjajúcich sa trhoch, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika. Ešte pred začatím rokovaní s Goldenom si vedenie FNM vyžadovalo novelu zákona č.92/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby a neskôr si nechalo vypracovať právnu expertízu problému priameho predaja podielu v RIF vopred určenému vlastníkovi. Zarážajúca na celom prípade bola aj skutočnosť, že rokovanie s Goldenom sa začalo bez toho, aby sa predaj podielu FNM inzeroval v tlači a vznikla tak možnosť výberu z viacerých potencionálnych vlastníkov na rokovanie o priamom predaji, ako aj fakt, že privatizácia RIF sa pripravovala počas oficiálnej dovolenky vlády SR.

Otázku, prečo sa FNM snažil využiť na predaj svojho podielu v RIF metódu, ktorá nech by bola akokoľvek čestná, je veľmi netransparentná, resp. prečo FNM využíval na predaj podielu v RIF medzeru v zákone s odkazom na „špecifické poslanie RIF pri vysporiadaní reštitučných nárokov a náhrad“ na priamy predaj svojho podielu bez odobrenia vládou SR, doteraz nikto nezodpovedal, nehovoriac ani o vyvedení nejakých dôsledkov z takéhoto netransparentného konania. Na otázku, kto by v prípade takéhoto predaja mal z danej situácie osoh, nech si odpovie každý sám, ale netransparentnosti bolo počas predchádzajúcich volebných období viac ako dosť.

RIF patrí do malej skupiny fondov, ktoré neboli úplne znehodnotené. Aj zástancovia liberálnych názorov hovoria, že udržanie majetku na slušnej úrovni bolo predovšetkým „zásluhou“ štátneho vlastníctva a dozoru štátu nad nakladaním s týmito akciami. Na mnohých prípadoch možno pozorovať prevzatie fondov určitými skupinami a následné znehodnotenie majetku, čo možno považovať za zvlášť nepríjemné špecifikum slovenského akciového trhu. Čistá hodnota majetku RIF dosiahla k 31.12.2000 3,8 mld.Sk a v prepočte na jednu akciu to predstavovalo 1 748 Sk. K 30.6.2001 dosiahla čistá hodnota majetku fondu viac ako 4 miliardy Sk a čistá hodnota majetku pripadajúca na jednu akciu predstavovala k uvedenému dátumu 1 844 Sk. Od vzniku fondu v roku 1993 sa cena na akciovom trhu pohybovala v rozmedzí 300 až 900 Sk a v súčasnosti dosahuje cena jednej akcie RIF asi 650 Sk.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá dáva predpoklad domnievať sa, že tender nie je v súlade „s kostolným poriadkom“ je fakt, že FNM nepredáva akcie spoločne so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), ktorý vyhlásil tender na predaj svojho 10-percentného podielu v RIF v rovnakom termíne ako FNM, pričom obe tieto inštitúcie môžeme považovať za štátne, a tak by mali konať v súlade so štátnym záujmom, a tým je v tomto prípade získanie čo najväčšieho finančného efektu z predaja týchto podielov v RIF. Kedže sa tieto podiely predávajú osobitne, vyjednávacia schopnosť predávajúceho sa týmto znižuje, a tým pádom možno očakávať aj finančné straty z tohto predaja pre štát.

Za zmienku stojí aj fakt, že okrem FNM, SPF, skupiny okolo Goldena a ďalších právnicých osôb sú akcionármi aj fyzické osoby, ktoré majú v súčasnosti v držbe okolo 20 percent akcií RIF. Poslaním fondu bolo okrem vrátenia majetku v reštitúciách aj odškodnenie fyzických osôb prostredníctvom akcií Reštitučného investičného fondu. V prípade, že by došlo k znehodnoteniu majetku po predaji týchto akcií a ovládnutí RIF určitými podnikateľskými subjektami, malo by to zákonite vplyv aj na majetok v držbe týchto fyzických osôb. Riziko pri predaji súvisí aj s tým, že pre RIF neplatia ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní a rozložení rizika. Jedným z riešení danej situácie, ktorá by bola pre štát finančne najvýhodnejšia, je buď premena na otvorený fond alebo likvidácia fondu, pričom výnos z tejto operácie by bol pre FNM omnoho vyšší ako teraz predpokladaný výnos v tendri.

Autor pracuje v obore ekonomického poradenstva