Najzávažnejším problémom procesu reštrukturalizácie akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) je stanovisko veriteľských bánk. V niektorých prípadoch týkajúcich sa zahraničných bankových subjektov a syndikátov bánk je problémom požiadavka predčasného splatenia úverov, prípadne požiadavka iného technického riešenia vzájomných vzťahov pre rýchlejšie získanie stanoviska veriteľského subjektu. Vo svojom stanovisku k reštrukturalizácii a privatizácii firmy to uviedli Slovenské elektrárne.

Pracovníci elektrární v súvislosti s liberalizáciou tohto trhového odvetvia za problémové považujú aj ďalšie skutočnosti. Podľa nich je potrebné vytvoriť na slovenskom trhu s elektrickou energiou nediskriminačné pravidlá. Vzniknúť by mal aj mechanizmus a spôsob likvidácie uviaznutých nákladov. Tie vyplývajú napríklad z nedostavania elektrárne v Mochovciach, predčasného odstavenia blokov V-1 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, alebo z dostavby vodného diela Gabčíkovo. Odborníci SE odporúčajú ďalej úpravu primárnej a sekundárnej energetickej legislatívy a definovanie systému dlhodobého vyrovnania bilancie spotreba – výroba.

Mimoriadne valné zhromaždenie (MVZ) SE, ktoré malo v stredu minulý týždeň rozhodnúť o ich rozdelení, sa nekonalo. Vzhľadom na nedostatočný počet zúčastnených akcionárov, vrátane najväčšieho akcionára, Fondu národného majetku, nebolo MVZ uznášaniaschopné. Podľa hovorkyne SE Aleny Melichárkovej sa akcionári nedostavili, pretože manažment podniku nedostal do termínu konania MVZ stanoviská štyroch zahraničných veriteľských bánk. Banky mali v stanoviskách vyjadriť súhlas s rozdelením SE. Akcionári mali podľa očakávaní rozhodnúť o rozdelení podniku na tri subjekty. Žiadna z domácich veriteľských bánk nemá zásadné výhrady voči plánu rozdeliť SE.

Vedenie elektrární už má kompletné podnikateľské zámery Slovenskej energetickej prenosovej sústavy (SEPS), Teplárne Košice a tiež nových elektrární. Termín výberu investora stanovili na júl 2002. Čisto výrobné nové elektrárne sa po rozdelení stanú producentom elektrickej energie. V ich pôsobnosti zostane aj vyraďovanie jadrových elektrární, nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom. SEPS bude prostredníctvom FNM a minoritných akcionárov, ktorými sú Slovenský plynárenský priemysel a Reštitučný investičný fond, v správe štátu. V treťom subjekte, Teplárni Košice, si štát zachová 51 % akcií. Ak o zvyšný 49-percentný podiel neprejavia záujem mestá Prešov a Košice, ponúknu ich investorovi. FNM zverejnil v zahraničnej koncom októbra v tlači inzerát na výber privatizačného poradcu tzv. nových elektrární. Úlohou poradcu bude koordinovať privatizáciu maximálne 44,79 % nových elektrární. Časové obdobie pre predkladanie ponúk začína dňom, ktorý nasleduje po dni uverejnenia tohto tendra v slovenskej tlači a trvá 24 dní.