K hospodárskej recesii dochádza, keď sa hrubý domáci produkt zníži prinajmenej v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. V treťom kvartáli klesol v Spojených štátoch HDP o trochu menej ako o pol percenta. Veľká väčšina ekonomických odborníkov odhaduje, že k znovuoživeniu hospodárstva dôjde najskôr v polovici budúceho roku. Ak sa teda situácia dramaticky neobráti k lepšiemu, potom sa koncom tohto roku definične splní predpoveď expertov, ktorí najmä po 11. septembri predpovedali skĺznutie najsilnejšej svetovej ekonomiky z doterajšej stagnácie do recesie.

Washingtonská vláda sa snaží zo všetkých síl znovuoživiť konjunkturálnu lokomotívu. Naštartovala gigantický program podpory súkromnej spotreby a podnikových investičných aktivít. George Bush junior mal doslova a do písmena gigantické šťastie, že jeho predchodca mu zanechal prebytok v štátnom rozpočte. Americká administratíva môže teda s pomerne ľahkým svedomím siahnuť ku keynesiánskym dopytovým opatreniam – veď nerobí nijaké štátne dlhy, ale iba odčerpáva rozpočtový prebytok. Hodina pravdy však odbije, keď sa skončí súčasný viac-menej mimoriadny stav. Vtedy budú musieť washingtonskí politici preskočiť svoj tieň a otočiť kormidlo hospodárskej politiky. Budú si musieť znovu spomenúť na korene sily americkej ekonomiky: na to, že štát podľa možností a schopností nezasahoval do súkolia trhového mechanizmu, nepodporoval umelým spôsobom súkromný konzum či firemnú investičnú činnosť.

Prezident George Bush junior sa pritom môže spoliehať na dejinne jedinečnú rolu Ústrednej banky v boji proti recesii (a po 11. septembri aj proti následkom teroristického útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon). Jej šéf Alan Greenspan sa aktívne zapája do zápolenia s konjunkturálnymi výkyvmi. Úroveň úrokovej miery sa nachádza na historicky extrémne nízkej úrovni. Toto je odôvodnené nejestvovaním inflačného nebezpečenstva. Za takéhoto stavu má centrálna banka pomerne voľné ruky v boji proti konjunkturálnej slabosti národného hospodárstva. Čím nižšie úrokové miery, o to väčší sklon súkromných spotrebiteľov požičiavať si menej zúročiteľné peniaze na predmety dlhodobej spotreby a takisto o to väčší sklon podnikov brať si lacnejšie kredity na modernizáciu jestvujúcich a výstavbu nových výrobných prevádzok. Ako Bushove tak aj Greenspanove kroky nebudú mať, pravda, okamžitý účinok. Sú však z ich strany za terajšej výnimočnej situácie správnym opatrením, ako znovu naštartovať zaseknutý americký konjunkturálny motor.

Okrem toho: Je takmer isté, že ekonomická recesia takmer nikdy netrvá iba dva po sebe nasledujúce štvrtroky, ale vždy dlhšie. Otázkou teda je, dokedy budeme svedkami poklesu HDP v Spojených štátoch. Tento rébus nie je v súčasnosti v stave vylúštiť ani ten najrenomovanejší národohospodársky odborník. Konjunkturálny horizont je zatiahnutý primnohými temnými oblakmi; dnešnému svetu vládne priveľa (nielen hospodárskych) neistôt.

Azda najlepším svedectvom tohto tvrdenia je vývoj na americkej burze. Na Wall Street sme síce v prvých týždňoch po nútenej niekoľkodňovej prestávke, zapríčinenej teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum, boli svedkami najskôr prudkého poklesu akciových kurzov a následne ich pomerne dynamického vzostupu na úroveň spred 11. septembra. Toto bolo do veľkej miery podmienené výnimočnými okolnosťami. V posledných dňoch však aktéri na new-yorskom parkete zažívajú relatívne veľké a hektické výkyvy hodnoty väčšiny účastín, ktorých korene sú skôr ekonomického rázu. Príčina je jednoduchá: Dnešný kurz tej či onej účastiny je výrazom očakávaní burziánov ohľadom celkovej ekonomickej situácie v Spoejných štátoch a na celom svete, ako aj trhového postavenia príslušnej akciovej spoločnosti o približne 6 až 9 mesiacov. Začiatkom novembra teda siaha ich burzový priezor práve k polovici budúceho roku; ozdrkadlením ich váhania, či sa majú pridať chóru chronických optimistov, hlučne hlásajúcich ozdravenie americkej ekonomiky už o pol roka, sú práve extrémne výkyvy hodnoty mnohých účastín a hlavných indexov. Veď kto už len dokáže zodpovedne prognózovať výšku úrokovej miery (ako najdôležitejšieho makroekonomického burzového ukazovateľa) a veľkosť podnikového zisku (ako dominantnému mikroekonomického orientačného bodu na parkete) v júni či auguste 2002?

Kľúčový barometer „starej ekonomiky“ Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) sa 21. septembra prepadol na 8836 bodov. 26. októbra sa dostal na úroveň 9545 bodov, na prelome októbra a novembra podliezol hranicu 9100 bodov a ihneď potom preskočil úroveň 9200 bodov. Rozhodujúci ukazovateľ stavu „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index všetkých info-technologických akcií, kótovaných na burze Nasdaq) sa takisto 21. septembra prepadol na 1423 bodov. 25. októbra sa vyšphlal na 1775 bodov, aby následne padol na 1660 bodov a potom sa znovu pozviechal na hranicu 1750 bodov.

Burza neklame. Tu sa nehrá o príslovečné fazuľky, ale sa obchoduje s reálnymi peniazmi. Uplynulý hektický vývin s mierne pozitívnym nádychom však naznačuje, že americké hospodárstvo je na dobrej ceste k ozdraveniu; nemalú časť púte z trpkého údolia recesných sĺz však má ešte stále pred sebou – to najhoršie ale zrejme už za sebou.