Straty, ktoré utrpela americká ekonomika vďaka teroristickým útokom 11. septembra tohto roku, prinútil Federálny rezervný systém pokračovať v politike agresívneho zníženia úrokových mier. Federálny rezervný systém, ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky, znížil základné úrokové miery už po deviaty raz. Tentoraz to bolo o 0,5 %. Kvôli tomu sa stali reálne úrokové miery (so zohľadnením miery inflácie) záporné.
Zníženie úrokových mier očakávala väčšina analytikov, mali však rozdielny názor na mieru zníženia. Niektorí z nich si mysleli, že budú znížené len o štvrtinu percenta na 2,75%. Väčšina však očakávala radikálnejšie zníženie úrokových mier, teda že Federálny rezervný systém ich zníži na 2,5%. V súčasnosti sa teda základná úroková miera pre jednodňové úvery nachádza na najnižšej úrovni od roku 1962 a úroková miera pre federal funds (pôžičky od centrálnej banky) sa od roku 1987 po prvý raz znížili pod 3%.
Okrem toho po prvý raz za posledných osem rokov sa úročenie federal funds dostali nižšie ako čistá inflácia, ktorá predstavovala 2,7 % v auguste. Posledný raz boli reálne úrokové miery v USA nižšie ako nula v rokoch 1992 až 1993. Účastníci finančných trhov predpokladajú, že koncom roka sa základné miery môžu znížiť na 2,25%.
Konanie samotného Federálneho rezervného systému nemusí stačiť na to, aby sa obnovil ekonomický rast. Rast nezamestnanosti môže donútiť spotrebiteľov znížiť výdavky. Zlacnenie úverových zdrojov nemusí mať zmysel, pretože mnohé firmy vytvorili kvôli ekonomickému boomu prebytok výrobných kapacít. Cieľom peňažnej a menovej politiky je vytvoriť podmienky pre úverovanie súkromného sektora. Momentálne však jej nástroje nie sú tak efektívne ako pred 11. septembrom tohto roku. Ekonómovia predpokladajú, že kroky Federálneho rezervného systému musia byť sprevádzané znížením výdavkov štátu a znížením daní. Greenspan už politikov upozornil na príliš veľké zvyšovanie štátnych výdavkov. V dlhodobej perspektíve by tom mohlo viesť k zvýšeniu úrokových mier.
Opatrenia Federálneho rezervného systému sú sprevádzané miznúcou nádejou na obnovenie rastu kapitálových trhov v treťom štvrťroku. Roztopili sa aj zisky, s ktorými počítali americké podielové fondy a ich investori. Sú najhoršie za posledných 14 rokov.
Podľa informácií newyorskej firmy Lipper, ktorá sleduje činnosť podielových fondov, za posledný štvrťrok utrpeli podstatné straty. Vo väčšine prípadov sú straty fondov vyššie ako 10%. Tak zlé hospodárske výsledky mali podielové fondy naposledy v štvrtom štvrťroku 1987, najmä po „čiernom pondelku“ 19. októbra. Zo 42 finančných aktív, ktoré majú podielové fondy v portfóliu bolo 41 stratových. Jedným ziskovým bolo zlato.
Keď je na trhu medvedia nálada, investori vkladajú peniaze do zlata. Hodnota tohto aktíva je v tom, že zachováva svoju cenu. Podielové fondy však nezarobili na akciách spoločností, ktoré ťažia zlato, pretože ekonomická konjunktúra nebola naklonená ich rozvoju.
Lepšie však boli výsledky fondov, ktoré vkladali peniaze do akcií malých a stredných firiem, či nehnuteľností. Investori hlasujú nohami. Ku koncu tretieho štvrťroka sa výrazne znížili investície do fondov zameraných na investovanie do akcií. Investície do amerických fondov peňažného trhu sa zvýšili o 800 mil. USD.