Deviata redukcia úrokových sadzieb v poradí v USA vyvolala reťazovú reakciu na celom svete, pričom centrálne banky Austrálie a Hongkongu nasledovali ako prvé a očakáva sa, že centrálne banky ďalších krajín budú redukovať sadzby v nasledujúcich týždňoch. Analytici sa však pýtajú, prečo by malo posledné zníženie amerických úrokových sadzieb podporiť ekonomiku USA, keď predchádzajúcich osem redukcií nepomohlo. Pesimisti pripomínajú situáciu v Japonsku, kde sa úrokové sadzby dlhý čas znižovali, až dosiahli takmer nulu a krajina napriek tomu čelí štvrtej recesii v dekáde.

Kľúčová úroková sadzba v USA sa momentálne nachádza na 2,5 %. Odborníci tvrdia, že podobne ako v iných krajinách, aj v USA bude platiť, že každá ďalšia redukcia úrokových sadzieb má čoraz slabší účinok, takže v budúcom roku sa očakáva slabý ekonomický rast bez ohľadu na to, aké opatrenia americká centrálna banka vykoná. Úrokové sadzby v USA sú momentálne na tak nízkych úrovniach, ktoré sa nezaznamenali od čias prezidentovania Johna F. Kennedyho, pričom v uplynulých 272 dňoch sa znížili o 400 bázických bodov. Finančné trhy sa napriek tomu domnievajú, že Fed bude v uvoľňovaní monetárnej politiky pokračovať, pričom sa očakáva zníženie sadzieb o štvrť bodu v novembri a pravdepodobne aj v decembri.

Je zvyčajné, že keď centrálna banka určitej krajiny redukuje sadzby tak agresívne, ako to vykonal Fed v uplynulom období, krajina môže očakávať oslabenie svojej meny, čo vedie k zlepšeniu exportnej konkurencieschopnosti krajiny a k rastu importných cien. Dolár je však v skutočnosti o 3 % silnejší ako pred rokom a nie je tak ďaleko od 15-ročných maxím, ktoré dosiahol v júli tohto roku. Podľa analytikov sa USA stali obeťou svojho úspechu.