12. januára 1998

V oblasti telekomunikácií je podľa riaditeľa sekcie telekomunikácií Ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií (MDPT) SR Petra Haluša všetko pripravené na realizáciu medzinárodného verejného tendra pre vstup strategického investora do Slovenských telekomunikácií (ST). Ako uviedol, premiér Vladimír Mečiar dokonca odsúhlasil aj zloženie komisie v tomto tendri. Jediný problém, pre ktorý sa tender nemôže začať, vidí P. Haluš v skutočnosti, že ST sú štátnym podnikom.

12. novembra 1998

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka vyhlásil, že štátny podnik ST by mal byť v priebehu pol roka transformovaný na akciovú spoločnosť s následným kapitálovým vstupom zahraničného telekomunikačného operátora.

24. novembra 1998

Sekcia telekomunikácií MDPT SR vedeniu rezortu predložila návrh na transformáciu štátneho podniku ST na akciovú spoločnosť. Podľa Stanislava Vaneka zo sekcie telekomunikácií od 1. januára 1999 sa ST stanú akciovou spoločnosťou a v priebehu prvého polroka 1999 prebehne medzinárodný tender na kapitálový vstup zahraničného partnera do podniku. „Optimálne by podľa nás bolo, keby zahraničný operátor vstúpil do ST od 1. júla 1999,“ povedal. MDPT SR navrhuje, aby po navýšení kapitálu mal zahraničný partner 25-percentný podiel v podniku, posledné slovo však má mať vláda.

10. decembra 1998

Vláda SR na svojom zasadaní uložila ministrovi Gabrielovi Palackovi, aby do 31. decembra 1998 podpísal zakladateľskú zmluvu na spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a.s. Do nej má byť vložený celý hmotný majetok doterajšieho štátneho podniku. V akciovej spoločnosti bude mať štát 100-percentnú majetkovú účasť s tým, že spolu s týmto majetkom prechádzajú na novozaloženú a.s. práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku, vrátane pohľadávok a záväzkov ako aj práv k nehmotným statkom. Podľa vtedajšieho štátneho tajomníka MDPT SR Františka Kureja v prvom štvrťroku 1999 ministerstvo vyhlási medzinárodné výberové konanie na kapitálový vstup zahraničného operátora do ST.

30. decembra 1998

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka podpísal zakladajúcu listinu akciovej spoločnosti Slovenské telekomunikácie.

21. apríla 1999

Vláda SR vzala na vedomie informáciu o príprave vstupu strategického partnera do ST. Zároveň ministrovi hospodárstva Ľudovítovi Černákovi uložila urýchlene novelizovať zákon o strategických podnikoch, ktorý by umožňoval model navýšenia kapitálu v ST. Pri výbere aranžéra procesu privatizácie ST vznikli podľa Ľ. Černáka nové skutočnosti. Vláda poverila ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii Gabriela Palacku preveriť avizované personálne zmeny v spoločnostiach uchádzajúcich sa o aranžovanie spomínaného privatizačného procesu. Minister hospodárstva konkrétne spomenul informáciu, že z Deutsche Bank odišli odborníci na oblasť telekomunikácií.

29. apríla 1999

Rezortný minister Gabriel Palacka rozhodol, že finančným a právnym poradcom pre privatizáciu ST sa na základe medzinárodného výberového konania stala Deutsche Bank.

máj 1999

Francúzsko prejavilo záujem o investovanie do ST. Minister Palacka vymenoval Medzirezortnú komisiu na výber strategického partnera pre ST

11. júna 1999

Podpis zmluvy o poradenstve s Deutsche Bank

18. júna 1999

Organizácia Transparency International Slovensko (TIS) bola prizvaná na zasadnutie medzirezortnej komisie na výber strategického partnera pre ST

29. júna 1999

Minister Gabriel Palacka modifikoval predpoklady o ukončení privatizácie ST a povedal, že jej skončenie sa očakáva v prvom štvrťroku 2000. Tento sklz vznikol po dohode MDPT SR a poradenského konzorcia Deutsche Bank. Podľa G. Palacku telekomunikačný trh SR sa v súčasnosti riadi telekomunikačným zákonom z roku 1964 a je nevyhnutná jeho skorá novelizácia. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský predložil informácie spochybňujúce výber sprostredkovateľa pre predaj akcií ST, ktorým je konzorcium vedené Deutsche Bank.

30. júna 1999

Minister Palacka reaguje na vyhlásenia J. Čarnogurského. Minister Palacka priznal, že pri výbere aranžéra prišlo k neprofesionálnemu prístupu pracovníkov MDPT SR. Títo už nie sú podľa neho v pracovnom pomere s MDPT SR a výber aranžéra nepovažuje minister za kauzu. Zároveň vylúčil akúkoľvek jeho súvislosť s kauzou Nafty Gbely.

1. júla 1999

Výberové konanie na poradcu pre predaj ST bolo podľa Vladimíra Palka z KDH zmarené a poradcom sa mal stať Salomon Brothers. Nesprávnosť formulácie niektorých podmienok tendra na výber poradcu pripustila aj TIS. V sporných bodoch sa však medzirezortná výberová komisia zhodla na ich interpretácii, aj keď niektorí jej členovia mali problémy s anglickým jazykom, v ktorom boli podmienky definované. Sporným bodom bol napríklad diskutovaný tzv. success fee, ktorý mal byť predmetom neskoršej dohody.

9. júla 1999

Na MDPT SR sa oficiálne začala za účasti vedúceho Úradu vlády SR Tibora Tótha kontrola výberu poradcu pre výber strategického partnera pre ST.

14. júla 1999

Štátny tajomník MDPT SR F. Kurej oznámil, že výber strategického partnera pre vstup do ST by sa mal uskutočniť do konca 1. štvrťroka 2000. Potenciálni záujemcovia majú svoje indikatívne ponuky predložiť v polovici novembra, pričom po ich vyhodnotení zhruba do 1 mesiaca majú predložiť svoje záväzné ponuky.

30. júla 1999

Kontrolná skupina pri Úrade vlády, ktorá 26. júla uzavrela kontrolu tendra, oznámila, že MDPT SR pri výbere poradcu pre privatizáciu ST v dvoch bodoch porušilo Obchodný zákonník a dopustilo sa ďalších nedostatkov. K porušeniu zákona došlo, keď ministerstvo oslovilo iba desať konkrétnych poradenských spoločností, hoci podľa zákona mal byť oslovený neurčitý počet osôb. Ministerstvu tiež zo zákona vyplýval záväzok vyhlásiť podmienky tendra verejne, čo neurobilo. Komisia spochybnila aj samotné podmienky tendra, pri ktorých zostavovaní bol použitý neidentifikovateľný model zo zahraničia, ktorý nebol ani prispôsobený slovenským podmienkam. Komisia skonštatovala, že osobou zodpovednou za tieto nedostatky je štátny tajomník MDPT SR František Kurej, voči ktorému má minister Gabriel Palacka vyvodiť dôsledky v zmysle Zákonníka práce.

3. augusta 1999

Predseda vlády Mikuláš Dzurinda povedal, že nemá dôvod na vyvodenie personálnych dôsledkov voči ministrovi Palackovi. Kontrolná skupina Úradu vlády nezistila podľa premiéra žiadne náznaky korupcie a klientelizmu.

9. augusta 1999

Minister G. Palacka podal demisiu, 12. augusta ho nasledoval štátny tajomník F. Kurej. Ako vyhlásil, podnetom k tomuto rozhodnutiu bola správa kontrolnej skupiny Úradu vlády o tendri na poradcu pri privatizácii ST a následná medializácia jeho osoby. Zásadne odmietol absolútnu zodpovednosť za nedostatky súvisiace s vyhlásením výberového konania a hlavnú zodpovednosť za tieto nedostatky nesie podľa neho odstupujúci minister Gabriel Palacka.

12. augusta 1999

Vymenovanie Jozefa Macejku do funkcie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

6. októbra 1999

Minister Macejko oznámil, že účasť zahraničného investora v ST sa pravdepodobne zvýši z pôvodne uvažovaných 34 percent. K zmene zvažovaného podielu došlo v záujme zvýšenia príjmov z privatizácie ST. Minister 21. októbra konkretizoval zámer privatizovať 51 % ST.

28. októbra 1999

Vláda SR po niekoľkotýždňových odkladoch prerokovala a vzala na vedomie materiál „Návrh zámeru postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, a.s.“, ktorý predkladal rezortný minister Jozef Macejko. Materiál počíta s privatizáciou 51 % ST.

5. novembra 1999

Holandská spoločnosť KPN Telecom prejavila záujem o ST.

12. novembra 1999

MDPT SR oznámilo, že časový harmonogram privatizácie ST sa zrejme opäť posunie, pričom je možné, že uzavretie celého procesu predajom 51 % akcií sa nezrealizuje v prvom štvrťroku 2000. Hovorca ministerstva informoval, že proces privatizácie sa naštartuje 15. novembra zverejnením inzerátov v domácej a zahraničnej tlači.

25. novembra 1999

V denníkoch Národná obroda a Hospodársky denník a v britskom Financial Times sa objavil oznam s výzvou MDPT SR pre záujemcov o privatizáciu ST. MDPT SR v inzeráte vyzýva záujemcov, aby sa zaregistrovali v predkvalifikácii na účasť v ďalších stupňoch tendra. Konanie je otvorené pre záujemcov, ktorí môžu preukázať, že prevádzkujú, alebo sú členom skupiny spoločností pod spoločnou kontrolou, ktorá prevádzkuje pevné telekomunikačné siete s viac ako dvoma miliónmi prípojok a za rok 1998 dosiahli zisk prevyšujúci 400 USD na jednu prípojku. V tento deň oznámil aj rakúsky Telekom Austria svoj záujem o ST. V nasledujúcich dňoch opozícia vyslovuje nespokojnosť so zverejneným inzerátom. Podľa opozície chýbajú údaje o hodnote privatizovanej časti majetku, údaje o hospodárení za posledných päť rokov, počet zavedených telefónnych liniek a výnos z nich. Ján Jasovský (HZDS) považuje predaj 51 % akcií strategického podniku za stratu rozhodovacieho vplyvu štátu, ktorý má už teraz v orgánoch telekomunikácií minimálny vplyv.

1. december 1999

Novozvolený prezident Poštovej banky Jozef Švenk informoval, že na základe dohody akcionárov by mali základné imanie v Poštovej banke navýšiť Slovenské telekomunikácie, ktoré v banke doteraz vlastnia približne 25 %. K posilneniu kapitálu asi o 600 mil. Sk by malo dôjsť v priebehu prvého kvartálu 2000.

18. januára 2000

Spoločnosť Telenor ustúpila od zámeru uchádzať sa o privatizáciu ST. Ako dôvod uviedla politické, technické a iné problémy, s ktorými sa spoločnosť stretla. Jedným z nich bolo aj odsunutie privatizačného projektu ST na máj.

12. mája 2000

Medzirezortná komisia schválila pravidlá preloženia definitívnych ponúk na privatizáciu ST ako aj kritériá pre vyhodnocovanie ponúk záujemcov. Jednou z podmienok je aj ustanovenie, že investor musí navýšiť základné imanie ST o 400 mil. EUR. Komisia ďalej poverila poradcu pre privatizáciu ST, aby určila časový rozsah predloženia a schválenia definitívnych ponúk tak, aby MDPT SR dostalo definitívne ponuky do konca júna 2000.

18. mája 2000

Minister Macejko sa stretol s predstaviteľmi KPN. Podľa oficiálneho vyjadrenia ministra predmetom stretnutia bolo vyjasnenie podmienok druhého kola privatizačného procesu, pričom KPN vyjadril záujem uchádzať sa v budúcnosti aj o ďalšie akcie ST. Minister Macejko informoval predstaviteľov KPN, že súčasná filozofia vlády týkajúca sa privatizácie ST nedovoľuje predať väčší podiel ako stanovených 51 % akcií.

22. mája 2000

Odstúpil generálny riaditeľ ST Emil Hubinák. Ako dôvod uviedol nesúhlas s účasťou ST na navýšení kapitálu v Poštovej banke.

29. mája 2000

Spoločnosť Telekom Austria odstúpila od zámeru zúčastniť sa na privatizácii ST. Ako možné dôvody uviedlo predstavenstvo Telekom Austria nevyhnutnú reorganizáciu koncernu, s tým spojené strategické umiestnenie a plánovaný vstup na burzu. Podľa štátneho tajomníka MDPT SR Dušana Faktora tento krok zvýši kompetitívnosť medzi zvyšnými dvoma uchádzačmi o ST.

19. júna 2000

Predstavitelia KPN sa vyjadrili, že ich záujem o ST naďalej trvá, čím vyvrátili úvahy o tom, že neplánujú podať definitívnu ponuku.

23. júna 2000

ST skončili navyšovanie kapitálu v Poštovej banke.

26. júna 2000

Akcionári ST na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodli o prevode podielu v Poštovej banke na Ministerstvo financií SR. Uložili predstavenstvu uzatvoriť s Ministerstvom financií SR kúpnu zmluvu o prevode akcií a dočasných listov za nominálnu hodnotu.

29. júna 2000

Deutsche Telekom a KPN odovzdali rezortnému ministerstvu obálky s definitívnymi ponukami. Podvečer však holandská spoločnosť potvrdila, že záväznú ponuku nepodala a vystúpila z privatizačného procesu z dôvodu „príliš veľa neistôt“, medzi nimi napríklad v oblasti legislatívy, regulácie cien či rozsahu právomocí nového manažmentu po nadobudnutí kontroly nad ST.

4. júla 2000

Medzirezortná komisia vybrala víťaza tendra na získanie 51-percentného podielu v ST – spoločnosť Deutsche Telekom. V zmysle štatútu víťaza výberového konania na privatizáciu 51-percentného podielu v telekomunikáciách musí ešte schváliť vláda SR privatizačný projekt. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR projekt predloží do vlády 12. júla. Vláda by mala schváliť vstup strategického investora 17. júla, následne dôjde k podpísaniu zmluvy ako aj k výplate nákupnej ceny. Minister Macejko zverejnil cenovú ponuku nemeckej spoločnosti, ktorá predstavuje 1 mld. EUR.

Deutsche Telekom je jeden z popredných európskych telekomunikačných operátorov s najväčšou bázou zákazníkov v Európe, má úspešné skúsenosti s rozvojom pevných liniek v regióne, najmä vo východnom Nemecku a v Maďarsku. Má strategické záväzky k regiónu zahrňujúce investície vo všetkých z piatich susedov SR. Je najväčším poskytovateľom internetu. Na Slovensku plánuje preinvestovať zhruba 1,8 mld. EUR.

Slovenské telekomunikácie, a.s. sú spoločnosťou s monopolom na poskytovanie pevných telefónnych služieb do roku 2003. V roku 1999 vytvorili ST zisk pred zdanením vo výške 2,32 mld. Sk. Objem výkonov spoločnosti dosiahol hodnotu 23,629 mld. Sk a nákladov 21,309 mld. Sk. Zisk po zdanení predstavoval 2,059 mld. Sk, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 1,635 mld. Sk. Investície na rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry dosiahli v roku 1999 výšku 4,810 mld. Sk.